Odpustenie a vďačnosť telu cez úprimnosť k sebe mi prinieslo oslobodenie sa.
Sima
Autorka textu: Sima N
Autor fotografií: Martin Vrabko
Kto je to “Ja”?
Kam kráčam? Kto som? Kým chcem byť? Čo ma definuje? Ako žiť? Čo je to prítomnosť?
Čo je to odpustenie? Ako funguje moja myseľ? Odkiaľ prichádzajú emócie, pocity, myšlienky? Ako funguje moje telo?
Ako je to cítiť sa slobodne? Čo znamená byť sama sebou? Čo je ego? Čo znamená byť vedomá?
Čo je to láska? Aké to je byť úprimný a pravdivý? Jeradosť podstatou bytia?
Aké je to cítiť sa a stáť si za sebou? Kedy nastáva rovnováha? Aké to je len “byť”? Kto je to “Ja”?
Láska prichádza s vďačnosťou.
Čo je to láska? Cítime lásku všetci rovnako? Má láska hranice a podmienky? Ako vyjadrujem lásku k sebe, k svojmu telu, k iným, k svetu?
Cítim, že láska má jedinú podmienku. Tou podmienkou je cítiť vďačnosť. Pociťovať vďačnosť znamená, že pociťujem lásku.
Sú od seba neoddeliteľné. Sú neoddeliteľné tak, ako láska k sebe a svojmu telu odráža našu lásku k iným a k životu.
Prejavom lásky môže byť čokoľvek čo prináša pocit vďačnosti. Môže to byť iba pocit či myšlienka v tichu, môže to byť dotyk, slovo, čin, úsmev či dar. Všetko je láska.
Odpustenie prichádza s vďačnosťou a úprimnosťou k sebe.
Aké je to cítiť odpustenie? Prečo neviem odpustiť sebe? Čoho sa bojím?
Môžu byť slzy a smiech to isté? Záleží aj na niečom inom ako je prítomnosť?
Čo je to pravda? Čo prináša odpustenie?
Pochopila som, že niekedy smiech môže v skutočnosti znamenať slzy. Slzy bolesti a strachu. A naopak slzy môžu niekedy znamenať smiech. Smiech radosti a vďačnosti.
Bojím sa ukázať svoju zraniteľnosť, bojím sa byť úprimná k sebe. Lebo viem, že si v skutočnosti ubližujem. Zatváram pred pravdou oči.
Ako chcem, aby bol svet a iný ľudia pravdivý, keď nedákažem byť pravdivá k sebe? Prečo si ubližujem? Pretože sa nemilujem. Prečo sa nemilujem? Pretože si nevážim to čo mám, nevážim si svoje telo. A čo mám? Prítomnosť je všetko, čo mám.
Pokračovať ďalej ⬇︎