Tomu sa hovorí žiť Tantrou

Tantrou človek musí žiť, dýchať, a teraz už chápem, už sa vlastne ani inak nedá. A viem že darmo budem vysvetľovať princíp ako tantra vlastne funguje, to musí človek prežiť na vlastnej koži. Cvičenia by mohli trvať aj raz tak dlhý čas a vždy by bolo o čom zdieľať, ponoriť sa hlbšie a hlbšie do procesov.

Je zaujímavé vnímať nových ľudí, tých ktorí prídu na tantru raz, dvakrát, takto podobne som to mala aj ja, ale to už asi ani nie je pravda. Možno je dobré si to občas pripomenúť, že takto to má väčšina našej populácie a zrazu cítim vďačnosť za to, čo prišlo, že som objavila tantru a teším sa na to všetko čo ešte príde!!!!

Keď som príšla po dovolenke po Vianociach do práce, všade vládol chaos a stres a nechápala som chvíľu kde som, čo som, sedela som na stoličke a nevnímala svet, ten opätovný stres z ktorého človek na pár dní utečie a až vtedy zistí, aký život to vlastne žije.

Nedokázala som sa sústrediť a chvalabohu začalo snežiť, za oknom biela rozprávka, vločky si tancovali svoj nenapodobiteľný tanec, tak som sa zapozerala do toho extatického tanca a bola chvíľočku mimo, vnímala len tú hru von za oknom a prepla do modu pozorovateľa. Telo a všetok stres opadol, bola som prekvapená, čo to so mnou spravilo, dokázať sa v okamihu preladiť na inú vlnu. Práve tak ako v našej hre áno – nie, smútok – radosť, práve toto zažívam v poslednej dobe veľmi veľmi často a ono to príde samé, nemusím sa na to ani veľmi sústrediť, je to tak zaujímavé. Keď som niekedy v strese, unavená a ubolená a stačí že sa ti niekto prihovorí na ulici, podrží dvere a zrazu mám na tvári úsmev, telo reaguje a prepína samo, nie ako v minulosti, keď som si fičala na svojej vlne smútku aj niekoľko dní, teraz je to proste iné.

Snehová vločka.

Tá detská radosť a hravosť do ktorej sme sa ponárali, sa mi sama opäť dostáva do života a zrazu som si uvedomila, ako to všetko človek dokáže v sebe potlačiť. Ako rastie všade naokolo počúva, že to sa nerobí, už si veľká, to sa nepatrí a to dospelí nerobia… a potom sa začneme zrazu hrať na veľkých, tých ktorí rozumejú životu, „distingvovaných“ a „kultivovaných“ dospelých uviaznutých v šedi života, toho čo sa patrí a čo nie alebo žijeme v extréme, robíme to, čo sme ako deti nesmeli a to nás naoko posúva do role dospelých, tých čo všetko vedia o živote, alkohol, fajčenie, mariška, konečne si užiť sex, konečne môžeme robiť tieto zakázané veci, ale uspokojenie akosi neprichádza, nerozumieme životu tak ako sme nechápali určité veci, keď sme boli deťmi, hravosť je preč ale uspokojenie a pochopenie života akosi neprichádza, tak pátrame, kde je pes zakopaný, až príde staroba a človek pátra o čom ten život vlastne bol.

A možno deti by nám vedeli porozprávať, pretože žijú prítomnosťou, prejavujú to čo práve cítia bez ohľadu na následky. Tak som si aj ja opäť sadla túto zimu na pekáč, sánky, bolo mi jedno že ostatné mamičky len podupkávali a postávali na kraji, dokonca som sa vyteperila na šmýkačku a užila si neskutočnú voľnosť a hravosť a potom to prišlo. Boli sme v našom starom parku, jemne snežilo a ja som sa opäť jašila s dcérkou a sem tam objala nejaký ten starý strom, také neskutočné vibrácie, a zrazu som sa chcela pomilovať so všetkými tými stromami, pritisnúť sa na ich hrubú starú kôru a cítiť ju ako ruky milenca na svojom tele, no musela som ísť niekoľko metrov za deťmi a mužom, aby si nikto nič nevšimol, celá som sa chvela a bolo to neskutočne nádherné a vzrušujúce !!!!!!!!!

Toto je život, keď ho cítiš vo svojom tele, v svojej duši, učím sa cítiť a žiť ten naozajstný život so všetkým čo príde, prežiť ho plnými dúškami a zmyslami ktoré nám boli dané do vienka len sme akosi na ne zabudli.

Téma celotelového orgazmu a jednotlivé kroky, ktoré ste vymysleli ako náplň cvičení na utorkovej skupine – no môžem povedať len že úžasný úžasný nápad, dokonalé !!!!!  Pred nedávnom som čítala jeden článok o prežívaní pocitov zo ženskej strany, o tom že 75 % žien orgazmus len predstiera (chápem, je som bola jednou z nich a nik ťa to nemusí učiť, dokáže to každá žena keď má strach povedať, že milovanie sa jej nepáči, že na neho nemá chuť, že to nie je to pravé orechové, že bolí, keď ho chce čím skôr ukončiť) alebo že 50% žien pri milovaní nedosiahne orgazmus a 5 % ho nepozná v živote vôbec.

Ale nie je orgazmus ako orgazmus, a že to nie je len o tele ale o nádhernom prepojení tela a duše, že niekedy aj nemusí byť, ten nádherný pocit príde aj cez srdiečko a môžeš ho mať všade, všade od nôh až po korienky vlasov. Ale práve orgazmus je to, čo všetkých ženie za zážitkami.

Bože keby mnohí vedeli, to čo viem dnes ja a čo spraví s človekom tantra.

A tak sa už neviem dočkať nabudúce !!!!!!!
Ďakujem za všetko.

Autor textu: Lenka.